Raketový odmínovač
Raketový odmínovač ROD-200 TN , Odmira.
V priebehu druhej svetovej vojny používali všetky bojujúce strany rôzne typy mín ako aj prostriedkov na ich odstránenie. Spojenci využívali k likvidácií mín okrem iného aj tiahle nálože zvané Bangalore Torpedo. Tieto nálože skúšala po skončení druhej svetovej vojny aj Československá Lidová Armáda (ČSLA). Ich úspešné testy uskutočňoval Vojenský technický ústav (VTÚ) koncom roku 1951. Tiahlu nálož tvorila oceľová trubka s priemerom 7 cm a dĺžkou 150 cm, ktorej konce boli upravené pre zostavenie nálože do ľubovoľnej dĺžky.
Tiahla nálož vážila približne 12 kg a obsahovala 7,5 kg trhaviny. V roku 1952 sa začala jej výroba v počte 10 000 kusov. Nálož však slúžila skôr na vytváranie priechodov v zátarasoch a na úpravu protitankových priekop a stien pre prechod tanku. Na ničenie mínových polí bol jej účinok príliš nízky, ale aj napriek tomu bolo 10. januára 1952 navrhnuté, aby bola zavedená do výzbroje. Pracovníci VTÚ vyvinuli nový prvý článok- tzv. hlavu pre ľahšie sunutie niekoľkých tiahlych náloží v teréne. Ďalej sa začal vývoj ručného preťahovacieho zariadenia pre vysunutie spojených tiahlych náloží v dĺžke 50, 75 a 100 m.
Tiahla nálož bola napokon zavedená do výzbroje v trocha upravenej forme. Dĺžka sa zväčšila na 163 cm, z čoho 148 cm tvorilo vlastné telo vyplnené 7,8 kg trhaviny. Táto verzia sa vyrábala až do roku 1956. Nálože boli balené do drevených debien po piatich kusoch plus nástavec s výsuvnou hlavou. ČSLA požadovala vývoj zariadenia pre rýchle vysunovanie spojených tiahlych náloží s dĺžkou 100 metrov do mínového poľa a ich odpálenie na vzdialenosť 300 m (neskôr boli tieto požiadavky znížené- spojené tiahle nálože v dĺžke 90 metrov mali byť vysúvané na vzdialenosť 200 m). Ako ťažné zariadenie mala slúžiť raketa SRP-1 Zároveň armáda hľadala nové odmínovače, do vývoja sa preto v roku 1959 zapojilo aj Veliteľstvo Ženijného Vojska (VŽV), do ktorého kompetencie spadalo mínovanie aj odmínovanie, resp. jeho Výskumné Stredisku 040 (VS 040). Ďalej sa na projekte podieľal VÚPCH Synthesia a n. p. Adamovské Strojírny, resp. jeho vývojové pracovisko n. p. Konstrukta Praha. Predpokladalo sa, že konečný projekt bude dokončený v novembri 1961, podnikové skúšky sa uskutočnia v marci 1962, vojskové skúšky budú ukončené v apríli 1962 a dokumentácia pre overovaciu sériu bude hotová v júni 1962.
V základnej koncepcii sa zariadenie skladalo z ťažnej rakety SRP-1, skrine s prachovým gyroskopom GS GX 60, zásobníka so sústavou radových náloží, dvoch ženijných kombinovaných časových rozbušiek ŽkČ s oneskorením 6 sekúnd, 27 V batérie a ďalšieho príslušenstva. Celé toto zariadenie sa bolo nainštalované na špeciálnom obojživelnom dvojosovom štvorkolesovom prívese, z ktorého sa odpaľuje do mínového pola, a to na pravú i ľavú stranu. Príves s dĺžkou 8,04 m, šírkou 2,34 metra a výškou 1,882 m môže byť ťahaný tankom, obrneným transportérom alebo iným bojovým vozidlom, ktorého vlastná hmotnosť dovoľuje ťahanie prívesu celkovej hmotnosti 5 t. Je možné ho núdzovo odpojiť od ťažného vozidla pomocou odpaľovacieho čapu závesu. Príves bol schopný prekonať stúpanie 45°, priekopu hlboku 1,5 metra a širokú 5 m, resp. Kráter po delostreleckom granáte s priemerom 5 m. Maximálna rýchlosť na ceste bola 60 km/h, v teréne 20 km/h. Odmínovač mali obsluhovať šiesti vojaci- fvaja mali na starosť prípravu vlečnej rakety, štyria priamo vo vozidle zostavovali tiahle nálože. Zostavovanie náloží malo trvať 20-25 minút vo dne a 30-45 minút v noci.
Rozhodlo sa, že budú overené dva princípy vystreľovania, a to vzduchom letiaca raketa, ktorá by za sebou ťahala tiahle nálože po zemi a letiaca raketa aj nálože pohybujúce sa po zemi. Prvé skúšky sa uskutočnili vo VVP Mimoň v dňoch 23.-28. marca 1961. Päť kusov ťažných rakiet označených ako JEŽEK A sa pohybovali po zemi a slúžili na overenie princípu vlečenia ťiahlych náloží upravenou raketou SRP-1 a k overeniu zosilnených spojov tiahlych náloží. Záves pre tiahlu nálož bol upevnený do stredovej trysky rakety, symetricky po jej obvode boli umiestnené štyri nové trysky s priemerom 16,7 mm. Raketa boal odpaľovaná pod námerom 5°. Rakety sa pri zaťažení 66-timi tiahlymi náložami ani nepohli, pri zaťažení 44 náloží bol dostrel len 60 m. Osvedčilo sa ale zosilnenie spojov tiahlych náloží. Pri druhej ¬
skúške, ktorá sa uskutočnila 18. a 19. apríla 1961 bola nasadená varianta JEŽEK B s upraveným úchytom pre závesnú tyč nálože a trpmi malými tryskami, pričom bolo doshiahnuté dostrelu 100 m. Ďalej bola po prvý raz otestovaná letiaca verzia rakety označená ako LETARA A. Tiahle nálože síce vydržali namáhanie, ale trhali sa silonové stabilizačné lanká a bolo zrejmé, že s touto verziou budú problémy. Tretia skúška sa uskutočnila 3. mája 1961 a testovala sa pri nej vylepšená verzia JEŽEK B s pomocnými lyžinami. Skúšky potvrdili reálnosť zadaných podmienok s výnimkou stanoveného stranového rozptylu ± 5°. Pri štvrtom teste zo 17. mája 1961 sa skúšali sa rakety LETAR B a LETAR C letiace vo výške 8 metrov nad povrchom. Tieto dve verzie upravenej rakety SRP-1 sa od seba líšili najmä stabilizáciou. Vykazovali však veľký stranový rozptyl- až 38 m. Preto sa rozhodlo, že ďalej sa bude vyvíjať len verzia JEŽEK B bez lyžín. 26. júna až 1. júla sa skúšal ešte model KLUZÁK, ktorý mal taktiež veľký rozptyl a tak sa ďalej nevyvíjal.
Skúšobná komisia navrhla pre odmínovač vytvoriť rakety s centrálnou tryskou s osovým ťahom, skonštruovať nový záves tiahlych náloží a dokončiť skúšky rozbušky. V októbri 1960 bol hotový konečný projekt. V dňoch 24. až 26. januára 1962 sa vo VVP Boletice uskutočnili podnikové skúšky. Rozptyl stále nespĺňal stanovené normy (prekračoval ich dvojnásobne), ale aj napriek tomu bol projekt doporučený na skúšky vojenskej správy. Tie sa uskutočnili vo VVP Záhorie v dňoch 10. až 22. mája 1962. Použitá sústava bola označovaná ako ROD-100. testy však boli prerušené kvôli krátkemu dostrelu rakety. Projekt prešiel úpravami a pri skúškach 3. až 6. júla 1962 bol potvrdený dostrel 200 m s 90m tiahlych náloží. Na základe vyhovujúcich výsledkov statických skúšok s novou pohonnou látkou pre rakety THP-A bolo požiadané o uskutočnenie druhej etapy kontrolných skúšok a prevzatím 30-tich súprav odmínovača pre opakované kontrolné a vojenské skúšky. Tie sa uskutočnili v termíne od 12. do 20. septembra 1962 opäť vo VVP Záhorie. Simulácia mala čo najviac pripomínať reálne podmienky v členitom teréne a zahrňovala aj prejazdy mínovým poľom. Účinok náloží na odolné míny PT Mi Ba III bol malý, podarilo sa vytvoriť priechod široký len 1 až 1,2 metra. V prípade menej odolných mín už bol priechod dostatočne široký aj pre tanky. Zariadenie bolo schopné prekonať vodné prekážky do šírky 80 m, ale k odmínovaniu vodných tokov sa nehodilo. Ako neodstrániteľný nedostatok sa ukázal byť rozptyl, ktorý bol 12% pri dostrele 200 m. viacnásobné tiahle nálože nebolo možné použiť a pevnosť ich spojov taktiež nebola ideálna. Kvôli rozptylu nebolo možné, aby na seba jednotlivé priechody nadväzovali. Skúšobná komisia preto ďalší vývoj neodporučila, ale aj napriek tomu systém vyhodnotila ¬
ako schopný zavedenia do výroby po odstránení niektorých nedostatkov. Stroj by však mohol byť nasadený len proti mínovým poliam s menej odolnými mínami.
Výsledky vojenských a kontrolných skúšok boli prejednané a schválené na vedeckej rade náčelníka ženijného vojska dňa 20. novembra 1962. na konci mesiaca bol vypracovaný koncept preberacích podmienok odmínovača ROD TN (ten istý typ, ako ROD-100), pričom bola prejednaná výrobná dokumentácia v Adamove. 21. decembra 1962 zaslal n.p. Konstrukta Praha na schválenie výrobnú dokumentáciu pre overovaciu sériu naplánovanú na rok 1963, ktorú VŽV schválilo 23. decembra 1962. Odmínovač sa tentoraz označoval ako ROD-200 TN. Avšak aj v roku 1963 došlo k úpravám projektu. Výroba sa napokon rozbehla, ale ostala len pri niekoľkých kusoch. Archívne pramene sú v tomto neúplné a nuvádzajú, kedy došlo k zastaveniu výroby a koľko kusov bolo napokon vyrobených.
ROD-200
Raketový odmínovač, sa používa na rýchle zriaďovanie priechodov v mínových poliach nepriateľa, a to na prednom okraji i v hĺbke jeho obrany.
Na miesto zriadenia priechodu sa ROD-200 prepravuje na špeciálnom obojživelnom dvojosovom štvorkolesovom prívese, z ktorého sa odpaľuje do mínového pola, a to na pravú i ľavú stranu. Príves môže byť ťahaný tankom, obrneným transportérom alebo iným bojovým vozidlom, ktorého vlastná hmotnosť dovoľuje ťahanie prívesu celkovej hmotnosti 5 t. Príves je možné núdzovo odpojiť od ťažného vozidla pomocou odpaľovacieho čapu závesu.
Raketový odmínovač zájde do palebného stanovišťa vzdialeného 80 – 90 m od mínového pola. Príves sa postaví bokom k mínovému polu, kolmo na smer budúceho priechodu. Odpálená raketa vzduchom pretiahne sústavu radových náloží cez mínové pole. Po dopade náloží na terén sa tieto rakety automaticky odpália. Míny sú takto vzniknutou tlakovou vlnou buď privedené k výbuchu, alebo sú inak zničené.
ROD-200 sa skladá :
- ťažnej rakety,
- skrine s prachovým gyroskopom GS GX 60,
- zásobníka so sústavou radových náloží,
- dvoch ženijných kombinovaných časových rozbušiek ŽkČ s oneskorením 6 sek.
- 27 V batérie,
- príslušenstva.
Do výzbroje ČSĽA bol zvedený v roku 1962.
Hlavné údaje ťažnej rakety :
Dĺžka : 5095 mm
¬Šírka : 500 mm
Výška : 160 mm
Hmotnosť : 173 kg
Pneumatiky :8,25-20 S0
Hmotnosť trhaviny v radovej náloži : 0,5 kg / m
Hmotnosť sústavy radových náloží : 1850 kg
Taktické údaje :
Celkový dostrel rakety : 185 m
Dĺžka priechodu v mínovom poli : 95 m
Šírka priechodu : 3,7 - 4,5 m
Hlavné údaje prívesu :
Rozmery :
Dĺžka : 8040 mm
Šírka : 2340 mm
Výška : 1882 mm
Hmotnosť s ROD-200 : 4650 kg
Výtlak : 8,34 m³
Max. rýchlosť : 60 km / hod.
Zdroj :
Technická príprava ženijných jednotiek SVŠT 1988
Bílek, Jiří, a.i. : Československá lidová armáda v koaličních vazbách Varšavské smlouvy. MO ČR 2008
Žen-29-4 Raketový odmínovač (ROD-200) Príves pre raketový odmínovač ( Pr ROD-200) Cvičný raketový odmínovač ( Cv ROD-200) – predpis ČSĽA, Praha, 1967
Odmira.
Raketový odmínovač „Odmira“ sa používa v spojení s Cv ROD-200 pri taktických cvičeniach k znázorneniu priechodu vytvoreného v mínovom poli ( MP). Pre znázornenie priechodov sa v tomto prípade používajú dva ROD „Odmira“ súčasne.
Hlavné diely :
- 1 ťažná raketa,
- 1 tiahla nálož s predlžovacím lanom,
- 1 ťahová rozbuška,
- 1 truhlík so vzperami.
Hlavné technické údaje :
Rozmery v mm: ( transportné )
Dĺžka : 662
Šírka : 528
Výška : 205
Hmotnosť kg : 23
Raketa
Priemer : 58 mm
¬Dĺžka : 170 mm
Hmotnosť : 2,28 kg
Dostrel rakety : 70 m
Dlžka tiahlej nálože : 50 m
Hmotnosť tiahlej nálože : 4,65 kg